Filipíny: EL Nido – ešte stále nie úplne objavený raj (video)

Autor: Milan Kisztner | 6.5.2016 o 16:05 | Karma článku: 10,47 | Prečítané:  4442x

Z hlavného mesta filipínskeho ostrova Palawan – Puerto Princesa- sme sa mikrobusom presunuli na sever, do dedinky El Nido.

Cesta tam trvala zhruba 5 hodín a je treba povedať, že kvalitu cesty bez jediného výmoľa by sme mohli závidieť aj na Slovensku. Zhruba uprostred jazdy sme sa zastavili v malej rodinnej reštaurácii popri ceste, aby sme sa mohli občerstviť. Rýchla a milá obsluha, skvelé a lacné jedlo, terasa s výhľadom do džungle – čo by si mohol cestujúci viac priať?

El Nido je asi najznámejší turistický spot na ostrove. Niet divu, je to nádherné miesto, kde sa snúbi nádherná príroda s kryštálovo čistým morom. Vysoké kamenné bralá prevísajú zo strmých kopcov priamo nad dedinou a je z nich nádherný výhľad na záliv, pláž, priezračné more a priľahlé, zalesnené ostrovy týčiace sa vysoko nad hladinou. Práve medzi ne denne vyrážajú loďky na výlety s turistami, na tzv. hop-in tours.

Oblasť El Nido – Taytay je najväčším chráneným územím na Filipínach s rozlohou okolo 900 km2, z čoho 40% sa rozkladá na pevnine a 60% na mori. Oblasť bola pre turistiku objavná pomerne nedávno, až koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia a ešte donedávna tam denne v určitých časoch vypínali elektrinu a nebol tam ani jediný bankomat. Ten tam síce dnes už je, ale ani jedenkrát počas nášho pobytu nebol funkčný, čo znamená, že bez hotovosti sa návšteva tohto miesta rozhodne neodporúča.  

Srdcom dediny je záliv, ktorí miestny volajú Beachwalk. Kotvia v ňom lode miestnych rybárov a cestovných kancelárií a pozdĺž brehu sa reťazia v tesnom susedstve desiatky reštaurácií, hotelov a barov. Vo dne i v noci tam vládne čulý ruch. Najskôr sa tam ráno zhromažďujú turisti, aby so sprievodcami vyrazili na výlet loďou medzi okolité ostrovy. Cez deň ruch trocha utíchne, aby sa naplno rozprúdil opäť večer, keď sa reštaurácie a bary zaplnia turistami. O tomto čase až hlboko do noci tam vládne skvelá atmosféra.

Po príchode na miestnu autobusovú stanicu, pod ktorou si treba predstaviť priestranstvo z udupanej hliny s dreveným prístreškom, lavicami a malým oltárom, sa tricyklom nechávame odviezť do nášho penziónu. Už na prvý pohľad je jasné, že dedina zažíva stavebný boom, lebo po celej trase vidíme rozostavané či rekonštruované budovy. Náš penzión je hneď pri ceste, po príchode nás víta milá domáca pani, ktorá nás ubytuje. Dlho sa nezdržiavame a presúvame sa na najbližšiu pláž s názvom Las Cabaňas Beach, ktorá je na opačnom konci dediny. Ide o nádhernú pieskovú pláž lemovanú palmami, štýlovými reštauráciami, ktorá je napriek tomu v čase našej návštevy takmer ľudoprázdna. Testujeme vodu, ktorá má príjemnú teplotu a vidíme plávať okolo nás aj prvú korytnačku. Potom sa vydáme na malú obhliadku miesta, kde na verejnú pláž nadväzuje časť s turistickými chatkami. Skvelé miesto, keď si predstavím, ako ráno vyjdem z chatky na terasu, aby som si dal kávu doslova pár krokov od mora, s nádherným výhľadom na modrú oblohu, priľahlé ostrovy a gýčovo nádherný záliv. O niečo ďalej je pár domčekov, kde bývajú domáci. Pred jedným z nich, v tieni palmy matka v hojdacej sieti kolíše dieťa. Z jej tváre sála pohoda a pokoj, veď ako inak sa asi môže cítiť človek bývajúci na takomto mieste?  

Večer zamierime do cestovnej kancelárie, aby sme si na ďalší deň zarezervovali výlet loďou. Miestne cestovné kancelárie ponúkajú štyri trasy jednodňových výletov označených A-D a na radu iných cestovateľov aj domácich si napokon vyberáme najskôr trasu C a o pár dní trasu A, ktoré majú byť najkrajšie. Neabsolvovali sme ďalšie dve, takže nemôžem porovnávať. Čo však môžem povedať je, že tieto dve boli neskutočne nádherné. Nebudem popisovať každú zvlášť, lebo vo svojej podstate mali rovnaký charakter iba s tým rozdielom, že sme sa plavili po odlišnej trase.

Funguje to tam tak, že ráno si v cestovke vyzdvihnete výbavu na šnorchlovanie a plávaciu vestu, nasleduje naozaj symbolická inštruktáž, ktorá je skôr na pozdvihnutie nálady než aby bola niečím iným užitočná a potom po prsia vo vode, s rukami nad hlavou, v ktorých držíte šatstvo, dúfajúc že si ho úplne nezamočíte, putujete k lodi. Tá pojme zhruba 10-12 ľudí plus trojčlennú posádku a vyráža sa na celodennú plavbu.

Posádka lode, samozrejme, veľmi dobre ovláda všetky zákutia priľahlých ostrovov a ponúka jedno krajšie miesto za druhým. Tu vplávame do nádhernej lagúny, obkolesenej vysokými skalami, aby sme sa o niečo ďalej presunuli na ostrov s kaplnkou, kde sochy svätých dotvárajú bizarnú scenériu priam nebeského pokoja. Potom vplávate do ďalšej lagúny, do ktorej sa dá dostať iba tak, že pod hladinou sa prestrčíte asi dvojmetrovým otvorom. V čase obeda pristaneme snáď na najkrajšej pláži, akú sme kedy mali možnosť navštíviť. Tam dostávame hodinu na šnorchlovanie po koralových útesoch, zatiaľ čo nám posádka na pláži griluje ryby s čerstvou zeleninou a ovocím, ktorú zapíjame miestnym pivom, slabšie povahy džúsom. Po skvelom obede nasleduje niekoľko ďalších pláži, na ktorých sa, podotýkam, ocitáme takmer alebo úplne sami. Na poslednej z nich, sledujeme pomalý, začínajúci sa západ slnka, po ktorom je to už len na skok späť do dediny. Je úplne jedno, ktorú trasu si tu človek vyberie, v tak nádhernom prostredí sa nemôžete netrafiť, aby ste nestrávili deň inak ako príjemne. Veď posúďte sami.

 

Po večeri na brehu mora sa ešte vyberieme do jedného z miestnych skvelých masážnych salónov, ktorých je tu neúrekom. Netreba čakať žiadny luxus, o to príjemnejšia je samotná masáž, ktorá stojí zhruba 3 eurá na hodinu. Deň končíme v bare na pobreží, kde pár krokov od mora popíjame weng-weng, miestny koktail z grepových plodov a lahodného alkoholu, počúvame šum mora a tešíme sa na nové zážitky. Tentokrát mierime od mora do hôr, aby sme si pozreli preslávené ryžové polia v Banaue na ostrove Luzon.   

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?