Filipíny: Ako nás žraloky nezožrali (video)

Autor: Milan Kisztner | 22.2.2016 o 9:59 | (upravené 22.2.2016 o 11:58) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  666x

Filipíny obvykle nebývajú prvou voľbou, keď človek zvažuje svoju prvú cestu do Ázie. Na rozdiel od turisticky zavedených krajín akými sú napríklad Thajsko alebo Vietnam, let na Filipíny trvá dlhšie a je komplikovanejší.

Filipíny totiž ležia tak akosi bokom. A krajina ako keby navonok ani neponúkala nič, čo by ste nenašli aj uvedených dvoch krajinách, ľahšie dostupných, tak načo si komplikovať život. A možno je to aj pravda.

Lenže. Čo jedných láka, iných odrádza. Naša voľba, spolu s manželkou, padla na Filipíny a jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa tak rozhodli, bol predpoklad menšieho návalu zahraničných turistov. Aj keď, treba povedať, že to neplatí plošne, lebo aj na Filipínach sú miesta, kde je koncentrácia zahraničných turistov naozaj veľká. Ale boli tu aj iné dôvody. Filipíncov predchádza povesť jedného z najpriateľskejších národov na planéte. A tiež, upútali nás aj prírodné atrakcie, pre nás dosiaľ nepoznané, ktoré nás priťahovali a ktoré sme chceli vidieť a zažiť na vlastnej koži. A nesklamali sme sa, počas celého pobytu nemáme jedinú negatívnu skúsenosť z kontaktu s Filipíncami a ich krajinou. Snáď s výnimkou Manily, ale tam to ide skôr na vrub našej neskúsenosti. Na druhej strane ale musím povedať, že aj na Filipínach sme sa snažili, ako vždy na cestách, správať obozretne, tak možno aj preto sa nám podarilo predísť nepríjemnostiam.

K Filipínam samotným na úvod iba toľko, že prevažná časť obyvateľstva je rímskokatolíckeho vyznania, moslimov je odhadom 5-10% a žijú na ostrovoch na juhu. Krajina sa celkovo rozprestiera na neuveriteľných 7 107 ostrovoch a počet jej obyvateľov sa odhaduje zhruba na 100 miliónov. Je to teda veľká a početná krajina a aj pre túto veľkosť a rozmanitosť sa budem snažiť nezovšeobecňovať, lebo všetko, čo o nej napíšem sa vzťahuje na moju konkrétnu skúsenosť na danom mieste, ktoré môže byť v iných častiach krajiny úplne iné.

Možností, ako sa dopraviť na Filipíny je viacero. My sme využili let z Viedne cez katarskú Dohu do Manily, odkiaľ sme sa hneď po prílete premiestnili do Cebu, hlavného mesta rovnomenného ostrova, kde sme aj prenocovali. Hneď ráno sme sa vydali autobusom do dedinky Oslob, známej tým, že sa tu dá potápať so žralokom veľrybím. Hoci je Oslob od Cebu City vzdialený asi 120 kilometrov, cesta nám trvala takmer štyri hodiny, z toho skoro iba hodinu trvalo, než sme sa vymotali z mesta kvôli zápcham. Ďalej to už bolo podstatne lepšie, akurát, že trasa viedla cez mnohé dedinky, kde bolo potrebné znížiť rýchlosť. Navyše, dediny na Cebu, teda tie, ktoré ležia popri ceste lemujúcej pobrežie, sú neskutočne rozťahané, a tak obmedzená rýchlosť platila na dlhých úsekoch cesty. A aby toho nebolo málo, v polovici cesty bola asi 20 minútová prestávka.

Oslob je takisto veľmi dlhá dedina. Centrum obce leží od miesta so žralokmi skoro 10 kilometrov. Pod slovom centrum si však predstaviť akurát to, že je to miesto, kde leží radnica, policajná stanica, škola, trhovisko, banka a trocha väčší zhluk domov. Cez deň nudné miesto sa ale diametrálne mení večer. Zrazu, hneď vedľa cesty, sa objavili stoly s lavicami a jednoduché stánky s roštami, z ktorých sa šírila neskutočná vôňa pečeného mäsa a rýb rôzneho druhu. Večer čo večer tam vládla skvelá, živá a priateľská atmosféra. Cena jedál bola naozaj nízka, dokonca až tak, že bola prijateľná aj pre domácich, ktorí tu spoločne s turistami hodovali pri dlhých stoloch. Pravda, sortiment jedál bol obmedzený, napríklad príloha bola iba jediná, a to varená ryža, ktorú podávali zabalenú v palmovom liste, ale to bol iba detail. Jedlo sme zapíjali skvelým miestnym pivom San Miguel, čo pri teplotách, ktoré na Filipínach vládnu, padlo vždy vhod.

Na miesto so žralokmi sme prišli hneď ráno, ako nám to odporúčali domáci. More je vtedy najčistejšie a viditeľnosť pod vodou najlepšia. Po príchode musí každý návštevník absolvovať najskôr krátke poučenie, ako sa správať v kontakte so žralokmi. V skratke, je zakázané sa ich dotýkať, kŕmiť ich alebo sa približovať na menej ako 4 metre. Je tiež zakázané sa predtým natrieť opaľovacím krémom a kto tak urobil, musel sa osprchovať. Ide o to, aby žraloky nemuseli hltať vodu príliš koncentrovanú kozmetickými prípravkami. Potom návštevníci dostanú vestu a potápačské okuliare so šnorchlom (hĺbkoví potápači s kyslíkovými bombami sa registrujú a postupujú inak), ktoré sú v cene vstupného. Na to vás nasmerujú na loďku s dvoma sprievodcami, ktorá sa asi 100 metrov od brehu priviaže k ostatným lodiam, medzi ktorými sa potápate. Na potápanie je vyhradených 30 minút, potom vás loď vezme späť na breh. Možno na prvý pohľad pol hodina nie je dosť času, ale v skutočnosti to úplne stačí na to, aby ste si vychutnali tieto krásne zvieratá, nafilmovali ich, prípadne nafotili alebo len tak užívali ich prítomnosť. Je to naozaj veľký zážitok.

Žralok veľrybí je najväčší plutvovec na svete, dorastá do dĺžky 12 až 14 metrov a váži okolo 12 ton. Jeho telo má modrošedú farbu s bledými fľakmi. Je to naozaj majestátne zviera, ktorého ústa majú šírku okolo jedného metra. Paradoxne, napriek svojmu hrozivému výzoru je pre človeka úplne neškodný, lebo sa živí takmer výlučne planktónom, prípadne drobnými rybkami, ktoré získava tak, že z hladiny nasáva prudko vodu do otvorených úst a filtruje ju cez žiabre, v ktorých zachytáva potravu. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že keď saje vodu, vytvára na hladine silný kruhovitý vír a voda sa v ňom stráca neuveriteľnou rýchlosťou v obrovských objemoch.  

Predtým, než sme sa za nimi vydali, často sme mysleli na to, či nazbierame odvahu opustiť loď a skočiť priamo medzi nich, až sa ten moment priblíži. Keď sme však potom, sediac na loďke, ktorá nás k nim viezla, videli ich siluety vôkol nás a keď som cez potápačské okuliare prvý krát zazrel jedného z nich, všetka obava v okamihu opadla. Sú to tak krásne a majestátne zvieratá, že človek si ich okamžite obľúbi. Ich pokojný, rozvážny pohyb pod hladinou ako keby hovoril: ja som tu kráľ, ty si malá smietka, ktorá nestojí za moju pozornosť – jedine iba ak by si mal niečo dobré pod zub J Totiž Oslob je jedno z dvoch miest na Filipínach (druhé je tuším v Donsole), kde je možné sa s týmito žralokmi stretnúť, avšak iba tu ich lákajú tým, že ich prikrmujú. Vedie sa tam o tom celkom živá diskusia, v ktorej zatiaľ prevažuje argument, že prítomnosť žralokov živí v podstate celú dedinu a aj široké okolie. Ako mi totiž hovoril jeden domáci, v Donsole sa údajne stáva, že si turisti síce zaplatia za potápanie so žralokmi, ale tie nemusia vždy priplávať. Turisti sa potom sťažujú a radšej sa potom rozhodnú ísť za nimi do Oslobu, kde je stopercentná istota ich prítomnosti každý deň.

Po návrate na breh sme sa nechali odviezť ďalšou loďou na neďaleký Sumilon Island, kde sa dá pošnorchlovať na koralových útesoch, či len tak leňošiť na panenskej piesočnej pláži. Dĺžka pobytu na ostrove v rámci dňa nie je časovo obmedzená, môžete tam byť od rána do večera za rovnakú cenu. My sme však mali v ten deň v pláne ešte navštíviť miestne vodopády a tak sme na ostrove pobudli dve hodiny. Voda bola nádherne čistá a pri koraloch sme sa cítili, ako keby sme sa potápali v akváriu. Neskôr sme sa presunuli k vodopádom Aguinid Falls. Sú menej navštevované ako známejšie ako Tumalog Falls, čo sme však vnímali skôr ako ich plus. A boli vskutku nádherné. Spolu s dvoma sprievodcami sme kráčali proti prúdu, míňajúc menšie či väčšie kaskády, jednu krajšiu od druhej, až po najvyšší bod a potom späť. Bol to adrenalín, lebo okrem iného bolo treba na jednom mieste vyšplhať proti prúdu asi na 8 metrov vysokú skalnú stenu, po ktorej padal vodopád a do ktorej boli vytesané iba malé otvory na nohy. Ak by ste hľadali nejakú ďalšiu oporu v podobe reťaze či lana, ktorého by ste sa pridŕžali, hľadali by ste márne.   

Po návrate do penziónu sme prišli uťahaní, ale šťastní z toľkých zážitkov, ktoré sme mali možnosť vidieť behom jediného dňa. Aj v tom tkvie čaro Filipín.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?